OPETH - The Last Will And Testament
Ja mám pocit, že Švédi sa vrátili až niekam k "Deliverance" a skutočne som nečakal, že ma to bude baviť až takto. Prvé vypočutia prinášajú zvedavosť a radosť; rastie to!
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Resty z minulého roka strašia ako kostlivci v skrini. Renesancia black metalu a jeho prenikanie aj jeho krajnej podoby do širšieho povedomia má na svedomí čoraz väčší počet dosiek, ktorým sa dostane pozornosti, i keď nie sú zacielené na mainstreamové publikum. NACHTMYSTIUM, JAZKAMER, ANTAEUS, KATHARSIS – štyri kapely, štyri krajiny, štyri pohľady na jeden žáner.
NACHTMYSTIUM - Instinct: Decay
(Battle Kommand Records 2006)
Severoamerickí NACHTMYSTIUM sú skutočným motorom zaoceánskej blackmetalovej scény (a jedným z mála koncertujúcich zoskupení v rámci subžánru). Kapela Azentriusa, majiteľa rešpektovaného labelu Battle Kommand Records a člena all-star projektu TWILIGHT sa na „Instinct: Decay“ prezentuje svojskou zmesou undergroundového blackmetalu s až nepríjemne utopeným zvukom a psychedelických prvkov akoby vystrihnutých zo sedemdesiatych rokov. Nechýba akustická gitara, z hmly sa vynoria kvílivé sóla. Celý album je akoby zahalený snovým oparom, z ktorého poslucháča prebudia prekvapivé hity formátu morbídne veselej punkovky „Here’s To Hoping“ či hrubého výplachu „Antichrist Messiah“. „Instinct: Decay“ je zvláštna nahrávka, na ktorú dokonale sadne anglický výraz „grower“. I want to be the hands around your throat... And you smile as you die.
[7.5 / 10]
www.battlekommand.com/nachtmystium/nachtmystium.html
ANTAEUS - Blood Libels
(Norma Evangelium Diaboli/Ajna Offensive 2006)
Francúzski reprezentanti ANTAEUS pod sympatickým kapelným heslom „We hope you die“ presviedčajú o tom, že na dokonalý zvuk netreba státisícový rozpočet. V nádhernom obale, plnom naturalistických záberov na spevákovo zjazvené telo a ozdobenom religióznymi ikonickými obrazmi plnými žiletiek (debut skupiny nesie meno „Cut Your Flesh And Worship Satan“) sa ukrýva nekompromisná polhodinová porcia „euro“ blackmetalu disponujúceho mohutným a čitateľným zvukom. Devízou ANTAEUS je zbesilý tlkot bicích, za ktorý je zodpovedný akronym „ZVN“. Deathmetalové klepačky sú základom pre v strednom tempe sa nesúce gitary a nekompromisný, hrubý škrekot frontmana „MkM“, údajne počas koncertov kloktajúceho kyselinu a pľujúceho krv. ANTAEUS nepoznajú ideové kompromisy, no neustupujú ani po stránke kvalitatívnej. Monotónnosti sa však úplne ubrániť nedokázali.
[6.5 / 10]
cyfaws.free.fr
KATHARSIS - VVorldVVithoutEnd
(Norma Evangelium Diaboli/Ajna Offensive 2006)
Krajina pôvodu Nemecko je obvykle priťažujúcim faktorom. KATHARSIS sú jedna z výnimiek. Surový „výškový“ blackmetal s thrashovými vplyvmi sa často na ploche dlhších skladieb rozplýva do stratena. Na „VVorldVVithoutEnd“ sa však dočkáte kompozícií presahujúcich štvrťhodinu, no na nudu budete čakať márne. Melodické vyhrávky šperkujú skladby, ale neotupujú hrany „old school“ zúrivosti, ktorou je album prešpikovaný. KATHARSIS vizuálne evokujú Švédov CRAFT a ich „Fuck The Universe“ – obal v DIY kombinácii červenej a čiernej (pozri MAYHEM – „Deathcrush“), fotografie akoby pochádzali z xeroxovaného fanzinu. Blackmetalová estetika je na vzostupe, no miesto účelu sa stáva efektným a efektívnym prostriedkom. „VVorldVVithoutEnd“ neupúta iba zvláštnymi názvami („Kross Fyre“, „VVytchdance“), ale aj variabilitou, rafinovanými, i keď hrubými a špinavými aranžami.
[7.5 / 10]
JAZKAMER - Metal Music Machine
(Smalltown Superjazzz 2006)
Na záver (obligátne) Nórsko: jeden z najneobvyklejších black(?)metalových projektov roku 2006 sa zrodil práve tu. Lasse Marhaug, stojaci za noiseovými JAZ(Z)KAM(M)ER sa rozhodol pripomenúť si metalistovu pubertu a spolu s Ivarom Bjørnsonom z ENSLAVED a ďalšími muzikantami natočil „Metal Music Machine“. Podobnosť s uleteným albumom od Lou Reeda je možno zámerná, JAZKAMER totiž rozpútavajú peklo na hranici znesiteľnosti. Úvodná „Friends Of Satan“ je monotónnou jazdou na vlne jediného motívu – masakru bicích. Skladby nikde nezačínajú a nikde nekončia, ide o predĺženie línie extrémneho metalu do teritórií žánrov, akými sú noise alebo ambient. Každá skladba je iná, no absencia piesňovej štruktúry spolu s „klasickou“ inštrumentáciou tvoria ťažko stráviteľný, no (pozitívne) provokujúci mix. Vhodné pre fanúšikov fantasmagórií na spôsob VELVET CACOON.
[8 / 10]
www.jazzkammer.com
nachtmystium - 8,5/10 (hlavne chosen by no one, circumvention) antaeus - 7/10 (vyplach ja sfiň) katharsis a jazkamer coskoro
Ja mám pocit, že Švédi sa vrátili až niekam k "Deliverance" a skutočne som nečakal, že ma to bude baviť až takto. Prvé vypočutia prinášajú zvedavosť a radosť; rastie to!
Aktuální EP ukazuje dvě tváře současně. Zprvu klasický symfonický patos, pak ovšem skladby „200 Years“ a „Live The Tale“, které se bez sborových refrénů obejdou, a hned je to o třídu lepší. Tudy vede cesta z tvůrčí smyčky a bezradnosti posledních alb.
Je to úplne posledný album THE CURE? Dôstojnejší odchod si neviem predstaviť. Spočiatku nenápadný album si ma postupne omotal melancholickou atmosférou. Hustý oblak hmly, z ktorej sa mi nechce hľadať cestu von. ,,Disintegration" pre toto desaťročie.
Návrat niekam k "Ghost Reveries" so zvukom posledných albumov. Stávka na istotu, ktorá však za vrcholmi tvorby zaostáva. Navyše, mňa osobne rozprávač pri sústredenejšom posluchu tohto koncepčného albumu irituje.
V jisté BDM RPG hře vytváříte ultimátní postavu a její charakteristiky definujete následovně: Násilí: 100%, Technické skills: 100%, Skladatelská inteligence: 100%, Šarm: 100%, Oddanost 100%, Laskavost: 0%. Do kolonky "Jméno" pak vyplníte: DEFEATED SANITY.
Už poněkolikáté zní otázka stejně: Zničil Einar Solberg další desku jinak velice talentované kapely? Odpověď zní: Zase to zvládl. Jeho hlasový projev je jak chilli. Koření. Měl by se používat citem. Když se tam toho najebe hodně, nedá se to žrát.
Hele, Blake Judd ještě žije. Enfant terrible (ale současně i schopný skladatel) US blacku je (znovu) zpět a tentokráte doručuje tradičněji pojatou kolekci. Šlape mu to dobře, tělo už má sice životem zhuntované, mysl však zůstává stále čerstvá.